Rudolf Božík

slovenský stíhací pilot a letecké eso počas druhej svetovej vojny

* 10. júl 1920 Hrnčiarovce (v súčasnosti Hrnčiarovce nad Parnou)
† 27. jún 2000 Piešťany

V októbri 1938 nastúpil do Školy leteckého dorastu Vojenského leteckého učilišťa v Prostějove. Vzhľadom na vyhlásenú mobilizáciu sa však štúdium nezačalo a adepti sa museli vrátiť domov. V januári 1939 bol R. Božik prijatý do Slovenského aeroklubu, pobočka v Piešťanoch, kde začal letecký výcvik, v ktorom pokračoval aj po rozpade Československa v marci 1939. Výcvik na športového pilota v aeroklube úspešne ukončil v auguste 1939.

V decembri 1939 absolvoval dobrovoľný odvod a v januári 1940 narukoval k leteckému pluku do Piešťan. Po absolvovaní základného vojenského výcviku nasledoval letecký výcvik na dvojmiestnych pilotov v Leteckej škole v Piešťanoch a Trenčianskych Biskupiciach. V decembri 1940 bol povýšený na slobodníka. V auguste 1941 výcvik úspešne ukončil, bol povýšený na desiatnika a menovaný pilotom letcom. V septembri 1941 bol zaradený do stíhacieho kurzu. V januári 1942 bol prijatý do zboru poddôstojníkov z povolania a povýšený na čatníka. Stíhací kurz úspešne ukončil v júni 1942.

Nakrátko nastúpil do Piešťan k cvičnej letke a letke 11, koncom júna 1942 bol premiestnený k letke 12 do Spišskej Novej Vsi, vyzbrojenej lietadlami Avia B.534. V októbri 1942 bol premiestnený do Leteckej školy v Trenčianskych Biskupiciach, kde viedol peší výcvik nových adeptov lietania.

V apríli 1943 bol zaradený do preškoľovacieho kurzu na lietadlá Messerschmitt Bf 109E, po ktorého absolvovaní odišiel v júni 1943 na východný front k letke 13 v rámci jej tzv. II. frontovej garnitúry. Na letisku Sarabuz na Kryme najskôr piloti absolvovali preškolenie na modernejšie stroje Messerschmitt Bf 109G a následne na letisku Anapa vystriedali pilotov I. frontovej garnitúry. Počas tohto nasadenia odlietal R. Božik 102 bojových letov a dosiahol 9 potvrdených zostrelov (2x dosiahol počas jedného letu 2 zostrely, na jeho konte sú sovietske stroje P-39 Airacobra, LaGG-3, A-20 Boston, Iljušin Il-2 a Polikarpov R-5). V auguste 1943 bol menovaný poľným pilotom letcom. 26. septembra 1943 krátko po štarte na bojový let z letiska Tamaň havaroval a ťažko sa zranil. Tým sa skončilo jeho nasadenie na východnom fronte a po pobyte vo viacerých nemeckých vojenských nemocniciach sa koncom októbra 1943 vrátil na Slovensko, kde sa ďalej liečil v Bratislave.

V januári 1944 bol povýšený na rotníka a stal sa členom Pohotovostnej letky (tvorenej príslušníkmi letky 13). Vzhľadom na hrozbu spojeneckých bombardovacích náletov bola jej úlohou ochrana vzdušného priestoru hlavného mesta Slovenska, ako aj zbrojárskych tovární na Považí. 13. apríla 1944 vyštartoval na poplach ako číslo rtk. rtm. F. Hanovca na stroji Bf 109E-2. Dvojica slovenských stíhačov sa nad Bratislavou vo výške 8 km dostala do stretu s nemeckým Bf 110G-2, ktorého strelec zahájil paľbu. R. Božik následne tento stroj zostrelil. F. Hanovec mu kolegiálne potvrdil, že útočil na B-24 Liberator. Strelec Bf 110 W. Kamke sa zachránil na padáku a neskôr uviedol, že na nich zaútočil americký P-51 Mustang. Pomýlili ho hranaté krídla Bf 109E, podobné krídlam Mustanga.

26. júna 1944 vzlietol na Bf 109 G-6 v rámci 8-člennej skupiny, vedenej npor. J. Puškárom, ktorá mala zaútočiť na spojenecký bombardovací zväz. Štartoval posledný, ako číslo zvk. P. Zeleňáka. Skupina sa roztrhala ešte počas stúpania do operačného priestoru nad Bratislavou. Osamotený R. Božik zaútočil na zaostávajúci Boeing B-17 Flying Fortress, ktorý poškodil. Sám bol zasiahnutý obrannou paľbou strelcov lietajúcej pevnosti. Pred presilou doprovodných amerických stíhačov sa zachránil strmhlavým letom. Z celej skupiny na letisku v Piešťanoch po boji pristáli len dva stroje (Geletko, Božik), traja piloti v boji zahynuli (Puškár, Lang, Jambor). V rámci pôsobenia v Pohotovostnej letke vykonal R. Božik celkom 15 štartov na poplach.

Po vypuknutí Povstania preletel 31. augusta 1944 na Bf 109 G-6 v rámci Skupiny vzdušných zbraní, vedenej mjr. J. Trnkom, na sovietsku stranu do Ľvova. Už 6. septembra 1944 však spolu s F. Hanovcom preleteli na Bf 109G-6 späť na Slovensko, kde na letisku Tri Duby posilnili rady Kombinovanej letky. V rámci povstaleckej letky vykonal celkom 31 bojových letov a dosiahol 3 potvrdené zostrely (2x Fw 189, 1x Ju 88). Z Povstania odletel 7. októbra 1944 na palube dopravného Lisunova Li-2, s cieľom preškolenia na sovietsku leteckú techniku.

Do čs. armády v ZSSR bol prezentovaný 17. októbra 1944 v hodnosti rotný. Neskôr sa stal príslušníkom 2. čs. stíhacieho leteckého pluku vo funkcii inštruktora lietania a veliteľa roja. Jednotka sa školila na sovietske stroje Lavočkin La-5FN a La-7, do bojov však už do konca vojny nezasiahla.

Po vojne zostal R. Božik príslušníkom čs. vojenského letectva v 2. stíhacom leteckom pluku v Piešťanoch (neskôr Letecký pluk 2, resp. 44), kde lietal na strojoch La-5 (v čs. letectve označované S-95), La-7 (S-97) a neskôr Avia S-199. V júni 1945 bol povýšený na rotmajstra.

V júli 1946 mal ťažkú haváriu na lietadle Klemm Kl 35D počas preletu Zvolen-Piešťany (letel s pilotným žiakom Materným). Po vysadení motora sa zrútili do lesa v blízkosti Banskej Belej, z havárie vyviazli so zraneniami.

V auguste 1946 bol povýšený na štábneho rotmajstra. Do dôstojníckej hodnosti podporučík letectva bol menovaný v marci 1949. V septembri 1949 nastúpil do Leteckej vojenskej akadémie v Pardubiciach a Hradci Králové a v júni 1950 z nej bol vyradený ako poručík letectva. Krátko pôsobil v Bezpečnostnom letectve v Piešťanoch a v Leteckom pluku 51 v Plzni. Od júla 1951 pôsobil v 6. leteckom školskom pluku v Piešťanoch ako učiteľ teórie lietania. V apríli 1952 bol povýšený na nadporučíka a v apríli 1955 na kapitána. Neskôr pôsobil v rôznych neletových funkciách, okrem iného aj ako učiteľ v Leteckom učilišti v Prostějove, či dispečer v Piešťanoch. Z armády bol prepustený počas čistiek v decembri 1958.

R. Božik zomrel v Piešťanoch v roku 2000, pochovaný je na Cintoríne Vrakuňa v Bratislave.

Vyznamenania: slovenské - Za hrdinstvo 3. st., Za hrdinstvo 2. st., nemecké - Železný kríž II. tr., Železný kríž I. tr., Strieborná frontová spona stíhača, rumunské - Virtutea aeronautica la Croix d´or, československé - 2x Čs. vojnový kríž 1939, Za chrabrosť pred nepriateľom, Rad SNP II. tr., Čs. vojenská pamätná medaila so štítkom ZSSR, Za zásluhy o obranu vlasti, sovietske - Za víťazstvo nad Nemeckom (vyznamenanie mu bolo krátko po udelení odobraté z dôvodu jeho účasti v bojoch proti ZSSR).

Zostavil: Peter Baláž

Použité zdroje:
Bursa, S., 2020: Letka 13
Bursa, S., 2006: Stíhač Rudo Božik
Rajlich, J., 2006: Za boha a národ
www.valka.cz
Gonzo (www.gonzoaviation.com)
Šumichrast, P. a Klabník, V., 2000: Slovenské letectvo 2 (1939-1944)
Stanislav, J. a Klabník, V., 2003: Slovenské letectvo 3 (1944–1945)

https://sk.wikipedia.org/wiki/Rudolf_Bo%C5%BEik